Zábradlie v mozgu sa scvrkáva
nastáva blúdenie telom
nie je jasné čo je povrch a čo vnútro
ešte stojím vychádzajúc z povahy kostí
bunky avizujú nedostatok elektrických impulzov
svalovina sa tvári nezúčastnene
vzruchy neprebiehajú ani interne ani externe
tkanivo postupne pokrýva decht
od zmeny vesmírneho počasia sa nič neudialo

...........................................

markantnosť obrazu rozostrená
rozkladajú sa hudobné takty
hviezdy bez trajektórie
obraz v zrkadle klame
vysťahovaný vzťah
zamrznutá krv
nejasná minulosť jasnej budúcnosti
koketéria úst prázdnej postele
nad posteľou obraz chaotickej reality
prichádzajúcej a odchádzajúcej
ako sa jej zachce

.....................................

most ukotvený v pohyblivom piesku
koniec stratený v opare
alebo je to dym
akési častice vnikajú do pľúc s dechtom
hlboko v priepasti možno tečie rieka
absentujúce endorfíny substituujú slané slzy
neuróny nepracujú živá smrť
asi sladká voda vteká do slanej stojacej
kdesi v tele ktoré raz vykročí na most

...................................

tráva je vysoká hustá ostrá
rieka tu zrejme niekde odiera kamene
nie je jasné kde začína hora
sme uprostred hmoty
kôra je hladká a drsná
mach prepitý vodou
voda sa vznáša vo vzduchu a padá zhora
tvrdá zelená všade dookola tvorí temno
možno sme niekam vnikli
nechávam hmyz pohybovať sa po predlaktí
tlejúci pach niečoho hnijúceho
pôda je podozrivo mäkká neistá
vták sa nehýbe pozoruje nás
niečo praská a tiene kmitajú
neviem odkiaľ sme prišli
je to stále iné nepokojné
kladie mi otázku
či sa chcem vrátiť

..................................

mesto sa rapídne scvrkáva
priebeh - dianie
poschodia v budovách sa vytrácajú z pohľadu
vysoké domy sa krčia synchronizujú sa s ľuďmi v nich
sú empatické k unaveným ženám a mužom
motajúcim sa v chaose chodníkov a parkujúcich áut
postupne strácajú cenu a získavajú koróziu
malé deti nevidno a stromy napriek tomu všetkému
podozrivo rastú spolu s úrokmi v bankách
ktorých budovy však poschodia nestrácajú
kaviarne nevedia nájsť svoju pôvodnú tvár
bary tiež potrebný ligot existencie
ročné obdobia konjugujú v jediné neurčité
čas sa rapídne scvrkáva v mestskom priestore
ženy a muži sa vytrácajú zo života
náhrobky sa krčia synchronizujú sa s ľuďmi v nich

..............................

chcel som napísať
o malilinkom chrobákovi
ktorý nevie ako sa volá
ani kam patrí vo zvieracej ríši
a má depresiu
nenapísal som ju
hoci aj ja mám depresiu
ale mám oproti nemu obrovské telo
nevedel som sa teda doňho vcítiť

.................................

prechody pre chodcov zneosobnievajú
autá sú autonómnejšie
kontrola sa vymkla kontrole
okná znepriehľadneli
nie je záujem
reprízy v médiách
mačky sa odmietajú túlať
neosobný vzduch
muškáty zvädli
v komunikácii nič nové
akciové trhy si pokojne robia čo chcú
nepotrebné peniaze
tabletky berte pravidelne
ešte neskáčte z okien
to je len ďalšia jeseň

..............................

moje chladné ústa sa prebudili
vláčne som sa zosynchronizoval
s rozmnoženými hodinovými ručičkami
ktoré klamú ako sa im zachce
včera vraj bolo dnes
zajtrajšok si odnes
z mojich zohrievajúcich sa rúk
do asi pohyblivých sviatkov
bez nervóznych očí
k prešpikovaným králikom
požierajúcim stolujúcich
deklamujúcim pravdu
aká sa ti páči
veď rozprávači
mávajú v zásobe
všetky naše životy